Aktivity pre deti z osady v Plaveckom Štvrtku som začala sledovať už pred pár rokmi, zatiaľ z diaľky, no až toto leto som sa rozhodla priložiť ruku k dielu a spojila sa s tými správnymi ľuďmi na správnom mieste. Stretli sme sa už večer pred prvým dňom víkendového tábora. Samozrejme, na stretnutie som išla s istou dávkou neistoty, nakoľko som nevedela, do čoho idem, no už po pár úvodných minútach som mohla hodiť všetok strach za hlavu. Privítali ma, teraz už priatelia, s otvorenou náručou a srdcom a hneď som vedela, že som na správnom mieste. A tak ako privítali mňa medzi sebou, tak isto aj pristupovali k všetkým deťom z osady. S láskou, tolerantnosťou, pochopením, aby prostredníctvom seba ukázali aj iný spôsob nazerania na svet, smer, kadiaľ sa môžu deti uberať a lásku k Bohu. Každý večer sa niesol v znamení smiechu a plánovania čo najpestrejšieho programu pre deti tak, aby si prišli na svoje malí aj veľkí, chlapci aj dievčatá. V piatok ráno sme sa spoločne presunuli za deťmi. Nevedela som, ako budú deti reagovať, či ma príjmu medzi seba, no opäť som sa mýlila. Svojou bezprostrednosťou a prirodzenou detskou zvedavosťou by dokázali roztopiť aj tie najtvrdšie srdcia. V tom prípade nám už nechýbalo nič iné len: „Hor sa,“ za zážitkami najbližších dní.

Deti v priebehu dvoch víkendov absolvovali výlet do Bratislavy, kde si mohli spraviť čo najoriginálnejšie fotky v 3Dlande, potrápili svoje zmysli v múzeu Multium (a aj pamäť, aby ako tím spojili svoje sily a dokázali správne odpovedať na otázky) a pri okružnej prechádzke spoznali aj krásy hlavného mesta. Nechýbal výdatný obed vo všeobecne obľúbenom McDonalde. 

Ďalší deň trénovali deti svoju odvahu pri prekonávaní všetkých tobogánov v Aquaparku Senec a veru musím uznať, že boli nesmierne šikovné a obratné a neraz som ich z pohodlia bazéna obdivovala. V rámci víkendového letného tábora deti spoznali aj zákutia Železnej studničky, kde sa mohli do sýtosti vyšantiť pri športových aktivitách a súťažiach. Nechýbal ani spev a tanec a aj spoločné modlitby.

Celý tábor mal aj širší, duchovný rozmer, kedy deti počas 3 dní mohli sledovať divadelné predstavenie o živote sv. Rity, o tom, aké trápenia musela podstúpiť a o tom, ako dokázala odpustiť aj najväčšiemu nepriateľovi. Cieľom bolo hlavne to, aby v osade opäť zavládol MIER a LÁSKA a rodiny v osade opäť začali spolu vychádzať a odpustili si navzájom.

Po tomto tábore som si uvedomila, že deti už teraz majú všetky predispozície na to, aby boli práve tou generáciou, ktorá bude prepisovať históriu v osade. Oceňujem na nich hlavne ich schopnosť držať pokope. Viac krát aj počas víkendov dávali pozor jeden na druhého, podelili sa, podporovali sa navzájom, prípadne sa pri vzájomnom srandovaní a šantení roztomilo spojili proti dobrovoľníkom. Áno, niekedy možno použili tvrdé slová, na druhej strane nemožno im nič vyčítať, nakoľko sú to spôsoby, ktoré si odnášajú z domáceho prostredia. Dúfam, že si deti z týchto spoločných dní odnášajú aspoň pár pekných zážitkov (ja áno) a mohli tak stráviť zmysluplný a radostný čas s priateľmi.

Do skorého videnia kamaráti.