Obyvatelia osady v Plaveckom Štvrtku si pochvaľujú nedeľné bohoslužby. Sú vraj zábavnejšie ako v kostole.
RUDOLF SIVÝ, 6. apr 2014
PLAVECKÝ ŠTVRTOK. Je nedeľa napoludnie. Uprostred rómskej osady v Plaveckom Štvrtku je rušno, na improvizovanom námestí v osade sa okolo kríža zbieha hlúčik nikým nestrážených detí.
Rehoľníci z radov františkánov a dobrovoľníci tam zvolávajú domácich na pastoračnú omšu.
Prevažne matky s malými deťmi a mladí Rómovia ich nasledujú na ceste k spoločnej modlitbe.
Ostatní osadníci si ich ale nevšímajú a ďalej sa venujú píleniu dreva a zametaniu pred svojimi obydliami.
„Mali by sa viac modliť, pretože to potrebujú, aby ich to menilo k lepšiemu,“ hovorí 35-ročný Emil, ktorého v osade všetci prezývajú Elo.
Zhrbený Róm miništruje v osade už takmer jedenásť rokov. Ako jediný obyvateľ osady chodí pomáhať farárovi aj do obecného kostola.
„Tu je to pestrejšie, v dedine chodia do kostola iba bieli,“ usmieva sa. Viera v Boha mu podľa jeho slov pomohla uzdraviť sa z ťažkej choroby a do duše pokoj.
Rómska vlajka i Matka Tereza
Do takmer rozpadnutej budovy bývalej škôlky, ktorá slúži ako komunitné centrum, sa mení na netradičný svätostánok. Na dverách je rómska vlajka a na stene fotografia Matky Terezy.
Krátko pred začatím bohoslužby je spoločenská miestnosť, určená na modlitby, plná veriacich. Skupinka rómskych chlapcov si ešte pred začiatkom prinesie ku dverám lavicu, aby sa mohli tiež zúčastniť omše.
Sklad pri vchode sa zmenil na sakristiu, na stene sú napísané pravidlá pre osadníkov, učiteľský stôl pokrytý bielym obrusom predstavuje oltár.
Bohoslužba v osade je iná ako zvyčajné cirkevné obrady v kostole. Osadníci spievajú, hrajú divadlo, tancujú, pri spoločnej modlitbe sa vzájomne všetci držia za ruky.
„Duchovný život je u nich veľmi pestrý, ale vieru im musíme priniesť osobitým spôsobom, aby ju dokázali prijať,“ vysvetľuje v osade františkánsky diakon, brat Martin.
Piesne a divadlo
Vieru tam podľa neho prežívajú naplno. „Sú veľmi živí, temperamentní, potrebujú piesne a divadlo,“ usmieva sa brat Martin.
Rómovia počas bohoslužby tancujú, držia sa za ruky, učia sa byť lepšími.
„V minulosti sme chodili aj do obecného kostola, ale postupne sme od toho upustili. U nás je to veselšie a zábavnejšie,“ hovorí miestna Rómka, ktorá svoje meno prezradiť nechcela.
Omše v takmer rozpadnutej budove bývalej škôlky navštevuje už jedenásty rok.
„Dáva mi to pokoj do duše, aj niektorých ľudí to mení, ale tých je málo“ priznáva.
V tamojšej osade pôsobia rôzne náboženské skupiny už jedenásť rokov. Prvými misionárkami boli sestry Matky Terezy, neskôr saleziánske sestry. Odvtedy sa tam vystriedalo niekoľko náboženských skupín, najväčší rešpekt tam dnes majú františkáni.
Zbierajú kamienky z cesty
Dlhá cesta medzi miestnymi pracujú od septembra a okrem náboženskej výchovy pomáhajú deťom aj s mimoškolskými aktivitami.
"Začínajú mať záujem o cirkevné sobáše, krstiny i sväté prijímania," naznačil brat Martin prvé výsledky ich práce v komunite. Osem rokov pôsobenia v osade ho naučilo trpezlivosti.
„Je to dlhá cesta, ešte nezbierame prvé plody z našej práce, iba kamienky z cesty,“ opatrne priznáva. Najväčší úspech vidí v tom, že Rómovia začali chodiť na bohoslužby pravidelne a deti si zvykli na mimoškolské vyučovanie.
„Každý deň prídu za nimi dobrovoľníci. Pomodlíme sa a potom im pomáhame s úlohami alebo ideme hrať futbal,“ dopĺňa ho dobrovoľník Vladislav z Komunity sv. Egídia.
K Rómom na Záhorie cestuje každý štvrtok. V pamäti mu utkveli najmä misie počas vianočných sviatkov. Na Nový rok sme išli svätiť obydlia v osade, v každom mali aspoň jeden svätý obraz,“ spomína si.
Priznáva, že jedným z hlavných cieľom misie je ukázať ľuďom z osady, ako sa dajú riešiť životné problémy aj bez konfliktov a násilia. „Chcem byť pri nich a ukázať im aj túto cestu," dodáva na záver Vladislav.
Článok si môžte prečítať na: https://romovia.sme.sk/c/7146242/viera-romov-je-pestra-na-omsi-v-osade-sa-spievalo-a-hralo-divadlo.html